Húfy mladých ľudí nervózne prešľapujú pred budovou Obchodnej akadémie. Obzerajú sa, neustále pozerajú na hodinky a nesmelo nadväzujú rozhovory s novými tvárami. Aj takto vyzeral prvý školský deň na našej škole. Nesmelých prvákov si prevzali triedni učitelia a odprevadili ich do tried. To bol posledný moment, kedy u nás cez prestávku panoval na prváckych chodbách pokoj a ticho. Naši najmladší študenti sa rýchlo ostrieľali, spoznali školské priestory, nových spolužiakov a učiteľov. Dnes už stretávame na chodbách vysmiate tváre, ktoré sa v škole cítia ako súčasť nášho veľkého tímu. Do nového školského roka prajeme prvákom aj všetkým ďalším našim študentom veľa študijných úspechov, chuti do štúdia, pozitívnej energie a najmä radosť tešiť sa z každodenných maličkostí. 

Koncoročný výlet využila trieda 1. C nielen na oddych a utuženie kolektívu, ale i na spoznávanie kultúrnych a historických pamiatok. Vybrali sme sa na hrad Špilberk v neďalekom Brne. Z viacerých prehliadkových okruhov sme si vybrali najnavštevovanejšiu trasu – kasematy. Tieto pevnostné chodby vznikli v 18. storočí a pôvodne boli určené pre vojakov. Neskôr sa však preslávili ako väzenie pre najhorších zločincov z celej Európy.  V tiesnivej atmosfére bývalého žalára sme videli  dobové cely, mučiace nástroje i figuríny zločincov. A keďže sa kasematy nachádzajú v podzemí, hodinová prehliadka nás v horúcom počasí príjemne schladila. Výlet bol pre celú triedu zážitkom, na ktorý budeme radi spomínať.

Mgr. Iveta Bobeková

Koniec školského roka je už tradične spojený s výletmi. Naša trieda 1. B strávila dva krásne dni v Banskej Štiavnici. Poznávanie sme zahájili v Štôlni Bartolomej, kde sme sa v originálnych banských priestoroch zoznámili s ťažbou rudy v minulosti. Naše ďalšie kroky viedli do centra mesta za historickými pamiatkami, navštívili sme lesnícku školu i botanickú záhradu. Absolvovali sme krátku túru na kalváriu, odkiaľ sme obdivovali výhľad na celú Banskú Štiavnicu. Výlet sme zakončili návštevou základnej školy, v ktorej ako povinný predmet vyučujú sokoliarstvo. Domov sme sa všetci vrátili unavení, ale plní zážitkov a emócií.

Kristína Ragulová, I.B

13. júna 2022 sa socializmus „vrátil“ na Obchodnú akadémiu v Senici... Návrat to bol, samozrejme, symbolický - zásluhou tvorivého ateliéru študentov druhého ročníka bilingválneho štúdia v anglickom jazyku. Sú to tínedžeri narodení do demokracie a obdobie socializmu poznajú z hodín dejepisu alebo z rozprávania svojich starých rodičov, ktorí naň väčšinou nostalgicky spomínajú. V našom vedomí je zakorenená snaha na zlé zabúdať, jednoducho vytesniť všetko ťaživé. Pre mnohých socializmus znamenal istotu práce, pravidelný plat a sociálne istoty, a tak sa k nemu niektorí jednotlivci vo svojich spomienkach vracajú radi. O tom sa presvedčili študenti, ktorých úlohou na začiatku „učenia sa inak“ bolo za pomoci svojich príbuzných pohľadať predmety z tejto doby a hlavne diskutovať o nej, porovnávať to, čo bolo, s tým, čím a ako žijeme dnes. Väčšinou došlo ku konfrontácii teoretických vedomostí získaných v škole s reálnymi spomienkami. Nie všetky boli pozitívne, študenti sa stretli aj s ľuďmi, ktorí boli totalitným režimom prenasledovaní a ich svedectvá obohatili študentskú burzu informácií spojenú s výstavou artefaktov z obdobia totalitného režimu v Československu. Súčasťou vernisáže výstavy bol aj umelecký program, v ktorom sa študenti predstavili ako šikovní moderátori, tanečníci, hudobníci, recitátori alebo sprievodcovia expozíciou. Aj zásluhou pozvaných rodičov, starých rodičov a príslušníkov Klubu vojenskej histórie a pohraničnej stráže zo Záhorskej Vsi ožila doba totality a bolo porovnávaná s demokraciou.

Tvorivý ateliér bol koncipovaný ako „rovesnícke vzdelávanie“, a preto sme pozvali aj učiteľov a žiakov  z okolitých základných škôl. Odozva bola mimoriadna! Niekoľko skupín žiakov za Senice, Gbiel, Brezovej a Sobotišťa sa  predposledný júnový týždeň prišlo pozrieť na to, ako vyzerala naša socialistická  minulosť a so záujmom sa nechali neformálne poučiť od obchodkárov. Návšteva vzdelávacieho programu a výstavy bola pre nich príjemným spestrením blížiaceho sa konca školského roku.

Za všetkých aktérov a organizátorov tvorivého ateliéru na záver ich spoločný názor: „Je super touto formou vzdelávať aj ostatných študentov a je dobré, že na senickej obchodke máme možnosť realizovať takéto netradičné akcie!“

Mgr. Slavomíra Masrnová

Vo štvrtok 23. júna sa naša trieda vybrala na výlet vlakom do Bratislavy. Na hrade sme si pozreli expozície venované rôznym obdobiam slovenských dejín – od Keltov, cez obdobie po 1. svetovej vojne, kedy bola podpísaná Trianonská zmluva až po November 1989. Zaujali nás obrazy Martina Benku a niektorí sa odvážili vyjsť i do Korunnej veže. Odfotili sme sa v barokovej záhrade a potom sme prešli cez bývalú židovskú štvrť do Dómu svätého Martina. Odtiaľ sme sa uličkami Starého mesta presunuli až k Dunaju, kde sme náš výlet ukončili nákupmi a posedením pri Dunaji.

Aj v tomto školskom roku študentská rada vyhlásila Art súťaž, ktorej sa mali naši žiaci príležitosť zúčastniť. Tohtoročná téma znela Freedom. Žiaci mohli použiť ľubovoľné techniky maľovania a dokonca aj maľovanie na tablete. Študentská rada vyhodnotila práce takto:

1. miesto: Martina Hralová, 4. C
2. miesto: Petra Vrbová, 5. A
3. miesto: Karolína Koníková, 2. B

Všetkým zúčastneným ďakujeme a víťazkám gratulujeme!

Študentská rada

Dňa 15.júna 2022 sme sa my, študenti 1.A a 2.C, vybrali na plánovanú exkurziu do Košarísk, kde sme navštívili Múzeum Milana Rastislava Štefánika. Pokračovali sme k Mohyle na Bradle a neskôr do Múzea SNR na Myjave.

Naša prvá zastávka bolo Múzeum M.R.Štefánika v jeho rodnom dome, kde sme sa dozvedeli veľa zaujímavých faktov o živote nášho národného hrdinu. Prostredníctvom šiestich miestností sme mali možnosť ocitnúť sa v izbe, kde sa narodil a vyrastal, pod hviezdnou oblohou na južnej pologuli, ktorú pozoroval, v Štefánikovom byte v Paríži, v jeho pracovni v Meudone a v závere aj v miestnosti venovanej Štefánikovej tragickej smrti. V expozícii sme mali možnosť vidieť jeho uniformy, kúzelnícke nástroje, výstroj na expedíciu na pozorovanie zatmenia slnka a dokonca aj suveníry, ktoré si priviezol zo sveta. Medzi nimi boli napríklad kanibalské vidličky z ostrova Tahiti alebo aj bumerang z Austrálie. Sprievodcovia boli veľmi milí a bolo vidieť, že sa naozaj intenzívne venujú štúdiu jeho života a aktivít, ktorými veľmi ovplyvnil naše dejiny. Podelili sa s nami aj o pár legiend a zaujímavých faktoch o Štefánikovi, ktoré sme doposiaľ nevedeli. Jednou z týchto legiend bola o tom, ako skolil snežného leoparda po trojdňovom schovávaní sa pod snehom. Kožušinu mal vystavenú vo svojom parížskom byte. Dozvedeli sme sa, že Štefánik bol taký menší ‘‘sukničkár“, veľký gentleman a že ovládal 8 cudzích jazykov. Prehliadka sa skončila príbehom o lete lietadla, ktorý sa stal pre Štefánika osudným.

Neskôr sme sa vyviezli na Mohylu Milana Rastislava Štefánika, kde je pochovaný spolu s talianskymi letcami, ktorí tiež zahynuli pri havárii 4. mája 1919. Už sme vedeli o histórii tejto stavby, o tom ako sa budovala a o jej architektovi Dušanovi Jurkovičovi. Pani profesorka Masrnová sa s nami podelila o zážitky z obdobia socializmu v Československu, kedy reči o Štefánikovi a návštevy bradla boli pre politický režim nežiadúce. Na mohyle sme sa mohli voľne pohybovať, poobzerali si okolie a spravili fotografie.

Na záver sme zašli do múzea Slovenských národných rád, ktorého súčasťou je dom Anny Kolényovej, kde v roku 1848 zasadala prvá Slovenská národná rada. Múzeum bolo veľmi pekne zariadené, avšak prehliadka nás neoslovila tak veľmi ako v múzeu na Košariskách. Aj keď bolo vidieť, že sprievodca je odborník v tejto oblasti, pre nás bol jeho výklad veľmi obsiahly a až príliš faktografický, nemali sme však už kapacitu vnímať toľko informácii naraz. Po upozornení sprievodca

výklad skrátil a presunuli sme sa do domu Anny Koléniovej, kde sme videli stôl, za ktorým sedeli významné osobnosti našich dejín a robili dôležité a v tej dobe veľmi odvážne rozhodnutia.

Osviežení zmrzlinou v Sobotišti a plní dojmov sme sa vrátili do Senice, vedomí si povinnosti napísať krátky report z tejto akcie. Exkurzia nás veľmi zaujala a dúfame, že sa budeme môcť zúčastniť aj ďalších.

Alexandra Bošáková, Laura Kákošová a kolektív I.A

Ďňa 16. 6. 2022 nám  prišiel spestriť vyučovanie praktickými radami o finančnej gramotnosti pán Ing. Peter Smetana. Tento odborník na finančné záležitosti prednášal napr. o finančnej slobode, finančnom portfóliu alebo tvorbe finančnej rezervy. Taktiež spomenul aj v súčasnosti moderné kryptomeny, ich výhody a nevýhody. Študenti I. A, II. B a II. C   sústredene počúvali, zapájali sa do diskusie a prejavili záujem o ďalšie prednášky tohto typu.

9. jún 2022 bol pre nás, pracovníkov Obchodnej akadémie v Senici, dňom výnimočným aj slávnostným. Po rokoch sme sa opäť stretli s našimi milými bývalými kolegami!

Pedagógovia, ale aj pani kuchárky či pán školník – tí všetci sa na nás prišli pozrieť! Opäť nahliadli do budovy školy, do tried, opäť si pripomenuli atmosféru obchodky, ktorú spoluvytvárali pred pár rokmi aj oni. Ich živý záujem o chod školy, o našich študentov, ale aj o nás – súčasných pracovníkov dokázal, že obchodkármi boli, sú a budú.

Dvadsaťosem bývalých zamestnancov OA Senica (z ktorých niektorí otvorili už osemdesiatu kapitolu svojho života) nám všetkým ukázalo, že hoci rôčky pribúdajú, sú stále aktívni, príjemní a prajní a najmä, že sme si aj napriek ich odchodu do dôchodku blízki!

Svojím prístupom a záujmom nám dokázali, že naše priateľstvo pretrvalo, že rozumejú našej minulosti a veria – ako povedala vo svojom príhovore bývalá pani zástupkyňa Mgr. Krajsová – v našu budúcnosť!

Milí absolventi OA Senica, spomínate si na tváre svojich pedagógov?

Na ekonómov Ing. Ožvoldíka, Ing. Vojtkovú, Ing. Balažovičovú, Ing. Vrbovskú, Ing. Juráňovú, dejepisára Mgr. Vavrušku a jeho kolegyňu Mgr. Gálikovú, vyučujúce strojopisu Mgr. Fraňovú a Mgr. Krajčiovú, matematikárky Mgr. Mastihubovú a Mgr. Medňanskú, nemčinárku Mgr. Lysú, francúzštinárku Mgr. Briestenskú, angličtinárku Mgr. Krištofovičovú, vyučujúcu slovenčiny Mgr. Bocmanovú, bývalé pani zástupkyne Ing. Čonkovú, Ing. Dukátovú, Ing. Turanovú a Mgr. Krajsovú, bývalého pána zástupcu Rotha, šikovné pani kuchárky, pani vrátničku (cez ktorú neprekĺzla do školy ani myška), pána školníka...

Áno, spomínate! Škola do našich životov vstúpila prvým zazvonením zvončeka... aby už z našich spomienok nikdy neodišla.

Toto milé stretnutie sa konalo vďaka ochote a snahe Ing. Antónie Černekovej a, samozrejme, vďaka vedeniu školy PaedDr. Jane Pekarovej a Mgr. Viere Rosovej, ktoré sa stotožnili s myšlienkou generačnej kontinuity a spolupráce. Ďakujeme!

...a už teraz sa tešíme na budúcoročné stretnutie s milými a inšpiratívnymi osobnosťami – našimi bývalými spolupracovníkmi!

Za kolektív pracovníkov OA Senica PhDr. Iveta Hazuchová

Blížia sa letné prázdniny. Prežiť tento voľný čas tak, aby sme mali naň len tie najkrajšie spomienky, znamená neriskovať a dodržiavať určité zásady verejného poriadku. V tomto období  sa žiaci 1. ročníka po druhýkrát v tomto školskom roku stretli  s pracovníkom Mestskej polície v Senici s p.  Macákom. Diskutovali o porušovaní verejného poriadku zo strany ich rovesníkov. Kde sa končí tzv. hrdinstvo niektorých mladistvých a začína trestná zodpovednosť? Cieľom preventistu bola analýza takýchto situácií na základe Trestného zákona SR a prevencia rizikového správania sa.

PhDr. Eva Otepková, vých.por

Len pred pár týždňami sme odprevadili našich budúcich maturantov na akademický týždeň. Emotívna rozlúčka s učiteľmi a mladšími spolužiakmi sa niesla v nezameniteľnej atmosfére. Posledný stisk ruky, posledné objatie, posledné chvíle strávené v triede, posledná spoločne zaspievaná pieseň. Príhovory, ktoré vháňali slzy do očí. Maturanti opúšťali školské lavice s bázňou ale i nádejou na úspešné zloženie skúšky dospelosti.

Akademický týždeň využili naši študenti naplo a v piatok 3. júna sme ich mohli oficiálne vyhlásiť za absolventov obchodnej akadémie. Z rúk triednej profesorky a pani riaditeľky si prevzali maturitné vysvedčenia a pamätné listy za výnimočný prínos pre školu. Naši absolventi vykročili do novej etapy svojho života a my im prajeme veľa šťastia a úspechov!

Mgr. Katarína Šalíková

Rozlúčka 2021-22.

Všetci žiaci prvého ročníka sa počas maturitného týždňa zúčastnili exkurzie v Záhorskej knižnici. Zoznámili sa s knižničným a výpožičným poriadkom, knižničným fondom, s online katalógom i s doplnkovými službami,  ktoré knižnica svojim čitateľom poskytuje. Záujem vzbudili rôzne pútavé akcie určené širokej verejnosti. Žiaci nazreli do jednotlivých oddelení a napokon si  sami mohli vyhľadať knihy podľa vlastného záujmu.  Niektorí dokonca odchádzali s požičanou knihou v rukách. Veríme, že i vďaka exkurzii sa budú naši žiaci do Záhorskej knižnice pravidelne a radi vracať.

Mgr. Iveta Bobeková

V termíne od 18. apríla 2022 do 3. mája 2022 sa 15 študentov odboru obchodná akadémia spolu s pani profesorkou Ing. Mudrochovou a Mgr. Volkovou zúčastnilo odbornej stáže v Prahe v rámci programu Erasmus+.

Študenti – stážisti pracovali v pridelených firmách , vykonávali jednoduché administratívne práce. Po práci, vo voľnom čase spoznávali krásy Prahy.

Cieľom pobytu je  okrem  odborných skúseností  nadobudnúť aj  komunikačné zručnosti, spoznať kultúru inej krajiny, zodpovednosť voči iným i sebe samému.

V priloženom dokumente sa dozviete, ako stáž hodnotia samotní žiaci: Zhodnotenie_Erasmus+_Praha.pdf

Študenti finišujú so svojimi čiastkovými úlohami z oblasti športu, talentu a dobrovoľníctva. Čerešničkou na torte je expedícia. Cvičnú expedíciu absolvovalo 17 študentov 15.5.-16.5.2022. pod dohľadom p.p. Štefku. Už teraz sa všetci tešia na kvalifikačnú expedíciu.

Expedicia_DoFe.mp4​​​​​​​

Odbor 6317 M 00 - obchodná akadémia

Odbor 6317 M 74 - obchodná akadémia - bilingválne štúdium

Vo štvrtok 12. mája sa žiaci I. A - doplnení o niekoľko dievčat z III.C a IV.C - po prvýkrát po mnohých pandemických obmedzeniach vybrali do trnavského Divadla Jána Palárika. Popoludní sa študenti v malých skupinkách túlali uličkami starej Trnavy a niektorí sa dokonca odvážili vyjsť na Mestskú vežu. Večer sme sa zúčastnili predpremiéry hudobnej komédie Finále sveta, ktorá je dielom známeho súčasného režiséra a dramatika Martina Čičváka.

Komédia o rodiacej sa kapele, ktorej členovia chcú byť občiansky angažovaní a premýšľajú o tom, ako zachrániť svet, nielen pobavila, ale aj prinútila popremýšľať nad problémami súčasného sveta.

Z Trnavy sme odchádzali aj rozosmiati, aj spokojní a najmä – tešíme sa na ďalšie spoločné mimoškolské aktivity.

Mgr. Jana Kubíčková, tiedna učiteľka I. A

Obchod s bielym mäsom sa nás týka viac ako inokedy. Možnosti slobodného vycestovania do sveta a migrácia ľudí v Európe z rôznych dôvodov tvoria ,,živnú pôdu“ pre nelegálny obchod s ľuďmi. Ide o jeden z najvýnosnejších nelegálnych biznisov. Obeťami sú najmä mladí ľudia vo veku 16 až 25 rokov, ktorí nemajú ešte vytvorený realistický pohľad na realitu a sú ľahko manipulovateľní. K nim sa potom pripájajú  hlavne osoby zo sociálne slabšieho prostredia. Preventista z CPPPaP v Senici upozornil na fenomén novodobého otroctva a na aktivity, ktorými sa usiluje Ministerstvo vnútra SR dlhodobo bojovať proti tomuto trestnému činu, pomáhať obetiam a prispieť k prevencii. Na prednáške sa v máji zúčastnili všetci študenti 4.ročníka.

  PhDr. Eva Otepková, vých.por.

Po dlhom pandemickom období mali žiaci I. C a III. B opäť možnosť navštíviť divadelné predstavenie.  Divadlo Jána Palárika v Trnave bolo jasnou voľbou. Energiou nabitá komédia Drahý špás zaujala skvelými hereckými výkonmi a všetkých pobavila. Pred predstavením si žiaci vychutnali atmosféru trnavských uličiek a užili si spoločne strávený čas.  Keďže mnohí boli v divadle prvýkrát, po príjemnom zážitku sa už teraz tešia na ďalšie predstavenie.

V utorok 26. apríla 2022 sa II.A a II.B vybrali do Serede, kde strávili netradičné vyučovanie v Múzeu holokaustu zamerané na prenasledovanie Židov v Slovenskom štáte počas 2. svetovej vojny. Ich úlohou bolo spracovať túto problematiku a vyjadriť svoj názor na holokaust v eseji. Za mnohé výborné postrehy z múzea a prednášky uvádzame niektoré.... 

„Múzeum holokaustu v Seredi vzniklo v priestoroch bývalého koncentračného a pracovného tábora. Tábor bol určený hlavne na prácu. Po vzniku Slovenskej republiky 14.3.1939 sa objavili prvé protižidovské právne normy a v septembri 1941 vznikol Židovský kódex. Bola to najtvrdšia protižidovská právna norma v Európe. Ale v roku 1942 začali deportácie Židov do koncentračných táborov za účelom ich likvidácie. Od 25.3.1942 do 20.10.1942 slovenská vláda vypravila za hranice Slovenska 57 transportov s počtom 57 752 Židov. Jedným z hlavných rozdielov oproti iným táborom bolo, že na území tábora v Seredi neboli žiadne plynové komory.“(Adam Mikula)

„Tragické osudy miliónov Židov v Európe, vrátane Slovenska, by nemali zostať nikdy zabudnuté a mali by sme si ich často pripomínať ako memento, kam až môže zájsť totalitná ideológia a ľudská nenávisť. Aj dnes sa stretávame s extrémistickými náladami a myšlienkami a musíme ich jasne odmietnuť. Z minulosti sa musíme jednoducho poučiť, a to aj tak, že si takéto udalosti budeme neustále pripomínať.”(Saša Vlková)

„V múzeu sú vystavené dobové dokumenty, fotografie a predmety súvisiace s prenasledovaním Židov na území Slovenska. Vidieť sme mohli ich osobné veci, ktoré im boli odcudzené – kufry, topánky a oblečenie. Súčasťou múzea sú aj matrace, na ktorých spali a nástroje, s ktorými pracovali. Jedným z vystavených artefaktov je aj dobytčí vagón, v ktorom deportovali Židov do koncentračného tábora Auschwitz. Súčasťou múzea je vzdelávacie stredisko, v ktorom prebiehajú prednášky.“(Nika Sásiková)

„To čo sa v táboroch dialo bolo neuveriteľné, ako som to počúvala, bolo mi na zvracanie. Radšej by som nežila, ako tam byť týraná tou zverou. Alois Brunner (veliteľ tábora) po vojne bol medzi tromi najhľadanejšími mužmi v Európe. Nikdy sa nedostal k súdu. Mal na svedomí  smrť asi 250 000 Židov. Ušiel cez Egypt do Sýrie a žil tam až do svojej smrti  v roku 2001. V tomto momente neverím na spravodlivosť, tento človek nebol nikdy potrestaný. Keď sa ho opýtali, či by sa zmenil odpovedal, že by zabil ešte viac Židov, lebo sú diabli. Nie je fér, že dobrí ľudia odchádzajú skoro a tí zlí zostávajú na svete čo najdlhšie. Vážme si každého dňa, pretože zajtra už môže byť všetko inak.“ (Linda Príkazská)

„Veľmi ma zaujala spomienka na zomrelých vo forme mien napísaných na sklo. Bolo to šokujúce koľko ľudí tam zomrelo. Keď som sa pozerala na tie mená a čítala som ich, vtedy som si to uvedomila. Nie sú to len nejaké mená. Tí ľudia chodili po tom istom mieste kde som ja stála. Spali tam, jedli tam, trpeli tam hrozným spôsobom… O to viac si túto pamiatku cením. Zaujali ma vystavené spisy, kde boli zapísaní všetci Židia, ktorí vstúpili do tohto táboru. Bol tam zapísaný Žid pôvodom z Chile ale aj Židia napríklad z Holíča.“ (Lívia Valachovičová)

„Normálny človek nedokáže pochopiť, že sme za toto utrpenie ľudí a ich vývoz Nemecku platili. A už vôbec nedokážem pochopiť, že sme sa chválili Židovským kódexom, ktorý bol jeden z najprísnejších v Európe.“(Tomáš Bareš.)

„Zapamätala som si príbeh, že vozne, ktoré sa používali na prepravu Židov navrhol a vytvoril tiež žid, ale boli určené pre prepravu dobytku. O 35 rokov neskôr sa začali používať na prepravu ľudí. Je to veľmi smutné, on sám ani nevedel, aké vozne vytvoril.“(Karin Jurková)

„Aj keď holokaust je stále množstvom ľudí spochybňovaný a niektorí neveria tomu, že koncentračné tábory existovali, je potrebné o holokauste rozprávať, aby sa táto téma dostávala do povedomia aj nám mladším generáciám, aby sa na toto obdobie nezabudlo.“ (Ivana Cigánková)

„Je dobré, že vzniklo múzeum holokaustu v Seredi, pretože je rozdiel čítať knihu  a byť na mieste, kde sa odohrávali hrozné veci. Momenty holokaustu nesmú byť nikdy zabudnuté a mali by sme si ich neustále pripomínať aby sme vedeli kam až môže zájsť ľudská nenávisť a totalitná ideológia.“(Nela Štefková)

                                                                                   z esejí vybrala Mgr. Slavomíra Masrnová