Štvrtý štvrtok v novembri sa rodiny v USA stretnú za stolom, ktorému dominuje plnený moriak, brusnicová omáčka a dyňový koláč. Všetci bez rozdielu sa chytia za ruky, aby v spoločnej modlitbe ďakovali za všetko dobré za uplynulý rok.
Stalo sa tradíciou, že aj študenti bilingválneho odboru Obchodnej akadémie v Senici oslavujú Deň vďakyvzdania. A tak sa 24. novembra po škole opäť pohybovali vo svojich typických odevoch "puritáni a Indiáni", za sprievodu gitár sa spievali gospely, recitovali a rozdávali sa ďakovné želania, hrali sa scénky, stoly sa prehýbali pod morkami a všakovakými inými dobrotami. Aj takúto podobu môže mať zážitkové vyučovanie, ktoré je veľmi populárne a v súčasnej dobe žiadané vo výchovno-vzdelávacom procese. Samotnej slávnosti predchádzala teoretická príprava počas hodín anglického jazyka a následne zo získaných vedomostí vznikal „peer“, t.j. edukačný rovesnícky program, v ktorom naši študenti simulovali príbeh prvého vďakyvzdania datovaného do 17. storočia.
Je všeobecne známe, že ho prvýkrát slávili európski prisťahovalci do Ameriky spolu s domorodým indiánskym kmeňom Wampanoag v roku 1621. Išlo o poďakovanie Bohu a pôvodným obyvateľom za pomoc a prežitie. Vtedajší prisťahovalci za morom hľadali slobodu pre svoje protestantské, puritánske poňatie náboženstva. Polovica pútnikov – Pilgrims zaplatila za túžbu po slobode a viere najvyššou cenou, svojím životom. Našťastie, priateľstvo, mierová zmluva a pomoc „indiánskych nepriateľov“ zvyšok kolonistov zachránila.
Ak opomenieme komerčný charakter tohto amerického sviatku, musíme zdôrazniť jeho humánny a na mnohých miestach USA aj charitatívny a dobročinný aspekt. Myšlienka pomoci ľuďom v núdzi, slobody prejavu, priateľstva a mierového spolužitia ľudí rôznej rasy, orientácie, politického názoru a viery sú odkazom Vďakyvzdania až do dnešných čias.
Veď práve tieto spomenuté hodnoty potrebuje naša spoločnosť, naša civilizácia ako soľ!
Mgr. Slavomíra Masrnová
