Býva zvykom pri poslednej rozlúčke maturantov so školou, že zasadia strom v školskom areáli. Spečatia tak svoju maturitu a odchod zo školy. Symbolika zasadeného stromu v tomto školskom roku vypovedá však aj o niečom nezvyčajnom.
V slávnostných príhovoroch na stužkovej slávnosti ešte nikto netušil, že zelená stužka nebude tým hrdým symbolom plného nasadenia v posledných mesiacoch v štvrtom ročníku a symbolom nádeje úspešnej maturity. Rozpačitosť a neistota dní a týždňov vyústila do veľkorysého rozhodnutia kompetentných zrušiť maturity. Zelená stužka sa možno začervenala, študentská duša zaplesala a učiteľská prísnosť zneistela. Nečakaný zvrat, nečakané rozuzlenie. Ani pri maturitnej otázke by aj ten najvynaliezavejší študent nevymyslel takéto riešenie.
Ale predsa sa našlo niekoľko dievčat, maturantiek, ktoré si chceli splniť svoj cieľ a zložiť maturitu z anglického jazyka na vyššej úrovni. To sa im podarilo na výbornú a spokojní boli aj rodičia, aj učitelia.
Nasledovali však mnohé otázky. Stretneme sa ešte? Rozlúčime sa? Uvidíme triedu a lavicu, ktorú sme vtedy tak rýchlo a s radosťou opustili? Plno otázok, na ktoré nebolo možné niekoľko týždňov odpovedať. A predsa sa dočkali. Stretnutie prišlo. Potešila sa i zelená stužka. Nie každá. Niektorá chcela byť pripnutá na hrudi, niektorá si želala byť naďalej ukrytá v zásuvke, iná radšej zavesená na domácej nástenke. Vedenie školy zorganizovalo v posledný piatok mesiaca máj rozlúčku maturantov a ich učiteľov. Prítomnosť podpredsedu TTSK Ing. Pavla Kalmana podčiarkla významnú atmosféru slávnostnej chvíle. Zvedavé oči, mnohé i zvlhnuté, spoza rúška prezrádzali na jednej strane úľavu, na druhej rozpačitosť znenazdajného záveru štúdia. Ale stretli spolužiakov, rozlúčili sa s učiteľmi, posledný pohľad venovali škole. A zasadili svoj strom.
Na záver zostáva priestor zaželať našim absolventom veľa zdravia a mnoho chuti do ďalších povinností.
PhDr. Eva Otepková a kol.